Por Indalecio Riquelme Cantero.
KYHYJE PYHAREKUE
Pytũ vove heta tapicha, mitã ha kakuaa, kuña ha kuimba’e, okyhyje. Ka’arupytũvo ndojehasasevéima heta hendãrupi. Tape pukũre oĩvoi arakuépe jepe ojekyhyjeha, upéicha ojehu ka’aguyhãrupi térã ka’aguy ojehasahãrupi. Oĩ he’iva osẽva ichupe mba’e hũ, térã ijao morotĩva, térã iñakã’ýva. Oĩ he’iva ohenduha hyapũva térã opiriríva, oguatãva hapykuéri térã ijykére, oíha oñe’ẽva ijypýrupi.
Kavaju ãri ojehóramo heta hendãpe iñypytũ ha pe kavajuvoi okyhyje, ohetũvaicha mba’e hyakuã vaíva ha ndohasasẽi, oñembuepotivéramojepe. Upéicha peteĩ pyhare ojehu ore tiãpe, ouvahína kavaju ãri, ohasãtavo pe Jakarey syry. Ndohasamo’ãimaramo ichupe ikavaju, okyhyjeterei ha’e ha ojevyjey õguahẽ peteĩ õgape oĩva’ekue upéro pe Jakarey ypýpe ha ogueru pe õga jãrape ombohasa hagũa ichupe.
Paso Huguápeniko Yakã osyry ka’aguyrupi ha pyharérõ iñypytũ. Ha oĩ upépe peteĩ kurusu. Ipy’amiríva arakuépejepe okyhyje ohasa hagũa upérupi, pyhare katu ndaja’eséi. Oĩ tuicha oñemondýiva upépe ymave, upéicha oĩ omombe’úva pe ysyry ohasãvo kavaju ãri pyhare pyte, oñanduha ojupíva ijapýri peteĩ mba’e ho’ysãva, oho ijapýri mombyrymi meve ha upéi oparei.
Jakyhyje javeramoñainaniko, yvýrupi jaháramo ñahendúvaichavoi oguatãva ohóvo ñande rapykuéri térã ñande ykére. Heta jey kuchu’iguyguýntejepe oveve ñane renonderã térã oimeraẽ guyra oñe’ẽ ñande ypýrupi ha tuicháma ñanembopy’andyi térã katu ñahendúramo vakãmba’e térã tymba saite oimehaichagua, heta oĩva tape ypýrupi, ñane’andũvo oñemondýiva ñandehegui ha oñepyrũ oñani ha tyapu ojapo pe ka’aguy térã ñanandýre ohokuévo, tuicha ñanembohuguýho.
Mbóimba’e jajuhúramo upérupi katu tuichavéntema jakyhyje japytãvo.
Este cuento en guaraní de Indalecio Riquelme Cantero nos sumerge en la atmósfera misteriosa de la noche paraguaya, donde los miedos ancestrales cobran vida a través de la tradición oral. El relato explora esos temores nocturnos que han acompañado a las comunidades rurales durante generaciones, cuando la oscuridad se vuelve protagonista de historias que mezclan lo real con lo sobrenatural.
La narrativa en guaraní permite que la esencia de estos miedos primordiales se exprese en su idioma original, manteniendo la autenticidad de una tradición que se ha transmitido de boca en boca durante siglos. Es un testimonio de cómo el folklore paraguayo preserva en su lengua nativa las emociones más profundas del alma colectiva.