Por Huber Meili
Huber Benítez Meili plasma en versos la potencia transformadora de las palabras, convirtiendo el acto de escribir en una invocación sagrada que conecta al poeta con la esencia misma de la creación
Che haiha isa’y irundýva
Ohai: Huber Benítez Meili
Peikuaápa che rehe oikova’ekue
petei ka’arupytã araro’y jave.
Hasýpeve ipu itapu’i
ha mbo’ehakotyguí ikatúma apoi.
che rógape vy’apópe ahakuaa,
pya’e che rembiporu añongatupa
ha cheraẽvete okẽ juru rupi ahasa.
Asénguévo ahendu cherenóiva
ha che, mba’evete ndaikuaasevéima
pya’evéntema amongu’e cheretyma
Avy’aitépa tapérema aimehaguére
ha tapeku’ápe pya’eterei aẽuahẽre
petei tesapirime che rógapema aiméta
hetaiténiko chembovy’a upéva
Upéinte ou che akáme petei mba’e
che haiha ahayhuetéva moõpa oime
isa’yeta: hũ, hovy, hovyũ ha pytã
arekóva ahai ha amoha’ãnga haẽua
che jaryí oikóva mombyryete
jopóiramo chéve ome’ẽva’ekue.
Upepete apytaite sapy’a
ha che muchila añemoi aipyguara
aguenohémbaite ipype arekóva guive
katu ndajuhuũi che haiha mamove
ndaikatumo’ãiniko okañy chehegui
che resa renondégui ndojejguikuri
Ohasa opaichagua mbo’erã
ohasa ñomomarandu ha papapykuaa
rome’ẽ avei tekoñomoirũ ha tembiasakue
ha akóinte ndahechagíri ichupe.
Ha! Chemandu’ajey sapy’a
opakuetévo aravo tekoha rehegua
che irũndi rohasava’erãkuri tenonde
rohechauka haẽua ore rembiapokue
upéi mbo’ehára oporandu heta
ha che irũnguéra avei oñemongeta
ambuckuéra ñe’ẽ ombopuku porã
ndoipotáigui upéi chupekuéra otoka
upeichahágui añe’ẽvo ambue mba’e rehe
che haihára namañaveimara’e.
Upéi aiméma vo tape mbytére
oẽuahémbotávomakuri pyhare
yvytu oipeju hatã hatiãve
ha ndaikatuvéima ahekávo ajere
mbo’ehakotyẽepa oiméne ho’ara’e
jepy’apýpe ha’e chejupe
Upéicharamo temimbo’e pyharegua
oiméne imba’erãrõ ojapyhỹta ogueraha
ỹrõ katu umi oikéva pyhareve
che haihára ikatu oñemomba’e
Che haihániko jopõi porãite
che jaryí chéve ome’ẽva’ekue
mombyrýgui cherendápe ouróguare
Hese’ae niko hũ’asy ahaikuaa
ha sa’y pytáme avei ajapokuaa
yvyrarakã ha yvy ra’ãnga ambosa’ypa
hovýpe amoha’ãnga arai ha ysyry
ha katu ahayhuvevaniko hovyũ
upévape amoha’ãngakuaa yvyrarogue
ambyasyetépa che haiha okañyhague.
Oimépiko oñemondamba’e chehegui
Mávanepa omañaitereirai’e hese
aitypekáma che akangatúpe
Petu ohecharamoitévaichakuri
ha manterei oipuruse chehegui
Tína avei ojerure’asy
omopytã haẽua petei yvoty
Epi avei omañasaykesayke
oiménepa ha’e che haiha ombohapykuere
opavavéntevoi ikatunera’e ipopa’ã hese
Aguatakuévo añakãngetave hese
ha heta mba’e chejupe ha’e
Hi’ãningo chéve arekóitikuri asé mboyvete
Ajapurakuévo ho’anera’e
ha ajevýramo che rapykuerére
atopajeýne che haiha porãite
Upérõ ro’y ha pytũ voive
ndaikatuvéima ahecha mba’eve.
Che haihare ajepovyvyparei
Pytũ ahojaguýpe okañy chehegui
Ni ndakaruporãi asé haẽua
jepy’apýpemante apyta
che haiha oiméne ambuéma jjararã
Ha oimérõ upeichava’erã
oiméne ojuhuíva hetaite ovy’a
Nahániri, nañeme’ẽiva’erã
ikatu gueteri ajuhu che haiha porã
ajesareko porãita che rapykuerére
oiméne upéicha ajuhujeyýne tapére
ỹrõ opavavépe ikatu aporandu aẽuahére.
«Chepytyvõnína Tupã
ajuhujeýramo ajapóta mba’eporã…»
añepyrũma amboysýi ñe’ẽme’ẽ
opaichagua mba’e aikuave’ẽ
amoporãvéta che nota
ha ogapýpe aipytyvóta
ka’apetãi ha mba’erovy ha’uvéta
ha chete chemba’éva ajohéita.
avei ajahúta cheraẽvete
ha’e’ýre mba’eve.
Aẽuahésetémaniko mbo’ehaópe
añemoi aguata pya’eve
ha ko’ýte ipukuvévaicha che rape
Áina ndaikatuvéima aguata
mba’érepiko ndachepepóimba’e
Nambréna añepyrũtama añani
péicha ikatu pya’eve añemoaẽui
che retyma oñepyrũma ososopa
katu sa’íma ofalta aẽuahé haẽua
upévare ndapytãi apytu’u porã
Voiete mbo’ehaópe aike
che irũnguéra ne’ira oẽuahé
ápe ha pépe aheka ha ndatopãi
ha mba’upéra ni haguekue ndojekuaãi
Oikévapente aporandu
oimépa che haiha ojuhu
mavavetevera ndohecháijera’e
upévare añepyrũmo’ãma cherasẽ
atíguí ajejokojeýnte pya’e
ndaipotágui ojepukapa cherehe
Ha upéinte oñemboja sapy’a petei che irũ
Paulo, mitã marangatu
«Petei mba’égui kuehe nderesaráî»
pukavýpe hese chejurujái
ha ipojáivo chéve ome’ẽ
che haihami okañyva’ekue
«Ndaha’éi upévaguinte nderesaraira’e»
he’i avei chéve mbo’ehára Kande
nimbora’e apúrope namóiri che sapatuha
ama’ẽvo che pýre zapatillare ajejuhu.
Ohai: Huber Benítez Meili
Omyatyrõ: Lilian Aliente
La escritura como fuerza primordial
En “Che haiha isa’y irundýva”, Huber Benítez Meili construye un poema que trasciende la simple descripción del acto creativo para adentrarse en los misterios de la inspiración. A través del guaraní, el poeta logra capturar la esencia de esos momentos en que las palabras cobran vida propia, transformándose en entidades poderosas que guían al escritor por senderos inexplorados de la creación. La traducción de Lilian Aliente preserva la musicalidad y el poder evocativo del original, permitiendo que esta oda a la escritura resuene en toda su dimensión espiritual.
Publicado en Gaceta Parnasus | Junio 2022 | Vol. 13