OHAI: Lucino Rodríguez Baroffi
San Juan ha’ã’apo
Nahá’ã’apópy San Juan
ko “cuarentena” ája,
tatapyỹ’ãri jehasa
ndacherapyĩ, hehe.
Ajoka che aká ha upe
kambuchi katu mamo,
oñemyatymõi, osãingo
ni ndotiriri ahecha.
Ta’ãngápente opyta
yvyrasyĩ naisyiri,
mbarakaja ñoñaniri,
pombéro ndojepé’ẽi.
Na ku páila jeherẽi,
pelotatata nahendyĩ,
ha po’apyrã ndijávyĩ
heta katuete ijopói
Na totimbo ku kojõi
ityrara mi mbeju,
ne lambreãdo ajuhu
ni hendague ha’useténgo.
Ha kavure ojejopéro
ahechahechápa ndikatúi
aha agueru, ha nda’úi
pajagua maskáda hetéva.
Moõ oime ña pruevéra…
ndachepo’ái ne ndoitỹi
mba’eve, añemondyĩ
torokandil ma almo’ã.
Pastel mandíỹo aku porã,
chicharó trensado ndopáiro,
ku ka’iraîme ndaháiro,
avy’aite, noĩmo’ãi.
Heta oĩ hudakái
ramo ojepurútava héra,
ñemendakovgua ha otýéva
kambara’ãnga feivulái.
Kureñembohuguái
jahesajokua, okañy,
ange pyhare amondyky
tataindý ýpe ha akái.
Upe héra ndojekuaái
kyse aikutu pakováre,
ijukyva mitãkuñáre
anga ku ndachepo’ái.
Ahechága’u nahí’ãi
ñane rembí’u ñemboyke,
animo’ã itapykue
maymáva ñembosaraí.