Por Lilian Aliente
Ajokuaimíta che ñe’ê
tomyapesã ko añandúva
che korasõgui otykyva
temiandu eirete.
Tory ha mborayhu
Ipoty ha okukuípa che
angapýpe,
ko árape ñamomorãvo
mbo’eharakuéra arandúpe.
Aipykúivo arandu rape,
che apytu’û oguatava’ekue
pytûmbýpe,
ha mbo’ehára pore oguahê ko’ẽ
kuarahýicha arandúpe cheresape.
Ha’éningo añete kuaapy rerekuaite,
hembiapo rupive kerayvoty
ombopepõva,
apytu’û apytimby omondohóva,
omopyendávo arandu añetete.
Aguyje, aguyjevete
che ñe’ãitégui chupekuéra amoñuahê,
mbo’ehára pyapy mbarete
oipyaha ha ombojeguáva apytu’ûme,
itajúicha omimbipáva arandupavê.
Ohai Lilian Aliente.
Un hermoso poema en guaraní que celebra el conocimiento, la sabiduría y la labor de los educadores, con la delicada estética floral que caracteriza esta edición de la revista.